|
Nemci
Do niektorých osád Békešskej župy sa Nemci prisťahovali po vyhnaní Turkov v rámci organizovanej kolonizácie. Kolonizácia sa uskutočnila vo viactich vlnách v rokoch 1724-1744. Do Gyuly a Eleku sa prisťahovali katolícki Nemci, do Mezőberényu evanjelici. Z odlišnej konfesie vyplývali aj rozdiely v kultúre a ľudových zvykoch. Elek až po trianonský diktát patril do Aradskej župy, ako aj Almáskamarás. Almáskamarás bol tababačiarskou osadou, zaľudnili ju v roku 1844 hlavne Nemci z Eleku. Mezőberényski Nemci sa v roku 1830 usadili v Gyome, obývanej Maďarmi. Nemecká komunita v Gyome počítala niekoľko sto členov, do polovice XX. storočia sa väčšinou asimilovala. V dnešnej Békešskej župe žijú Nemci v závažnom počte v štyroch osadách. Do polovice XX. storočia Nemci žili v pomerne uzavretej komunite, spoločnosti. Svedčia o tom i administratívne názvy častí, obývanych Nemcami: Nemecká Gyula, ako mestská štvrť v Gyule a Nemecký koniec, časť osady v Mezőberényi. Tradičnú kultúru a ľudové zvyky si zachovali hlavne Nemci v Eleku a Almáskamarási. Aj historické a sociologické výskumy dokazujú, že občiansky spôsob života a občianska kultúra zapustila korene najprv v kruhu Nemcov a to v najurbanizovanejšom meste, v Gyule. Väčšina Nemcov békešskej župy žila v agrárnych mestách, výnimkou bol iba Almáskamarás. V druhej polovici XIX. storočia došlo v agrárnych mestách k významným zmenám. Z časti roľníckych gazdov, hospodáriacich v rozľahlých chotároch agrárnych miest sa vyzdvihla sebavedomá vrstva roľníkov-občanov. Najurbanizovanejšou a zároveň najobčianskejšou osadou župy bola Gyula. Nemci, žijúci v agrárnych mestách zohrali vedúcu úlohu v udomácnení občianského spôsobu života a kultúry. O vzmáhaní sa tejto vrstvy nemeckých gazdov - mešťanov svedčia aj zemny, ktoré nastali v architektúre. Zámožní nemeckí gazdovia stavali mohutné domy, obrátené smerom do ulice. Tieto domy sa už vyznačujú znakmi mestskej, občianskej architektúry.
Zvlášť pozoruhodné sú mezőberényske domy so suchou bránou a domy v Eleku s veľkou bránou postavenou na kamenných podstavcoch.
Občiansky vkus sa prejavil aj v kultúre bývania. Nábytok a zariadenie bolo majstrovským dielom miestnych, gyulanských a berényskych majstrov. Interieri na začiatku XX. storočia už odzrkadlujú občiansky vkus, prednú izbu už vystriedajú reprezentatívne obytné priestory s novým zariadením. V tomto období došlo aj k zmene v kroji, v oblečení. Tradicionálny kroj bol vystriedaný šatstvom, kúpeným v obchode, alebo objednaným u krajčíra. Domáce tkaniny a výšivky prežívali až do polovice XX. storočia.
Vďaka katolíckemu náboženstvu a relatívnej uzavretosti sa ľudové tradície v Eleku a v Almáskamarási zachovali dlhšie, ako v iných Nemcami obývaných osadách.
Vystavení predmety reprezentujú svojráznu roľnícko-občiansku kultúru Nemcov v Békešskej župe.
|
