|
Stáročia spolužitia v Békešskej župe
V období protitureckých vojen a Rákocziho boja za slobodu sa väčšia časť nášho regiónu vyľudnila. Po ukončení vojen sa Maďari, vysídlení počas obliehania hradu v Gyule a utečenci, ktorí zutekali spred vojen, onedlho začali vracať do svojej domoviny. K ním sa pripojili poddaní, ktorí utiekli z iných žúp. Kolonizácia župy sa zrýchlila po roku 1720, keď novým pánom gyulianského panstva sa stal, rakúsky dodávateľ potravín pre cisársku armádu, dôstojník Ján Juraj Harruckern (1664-1742). Osídľovanie podnecoval rôznymi výsadami - daňovými úľavami, zabezpečvením náboženskej slobody, udelením istých prvkov samosprávnosti - a utečených poddaných zachránil pred navrátením pôvodným zemepánom. V dôsledku cieľavedomej osídľovacej politiky a spontánneho sťahovania sa poddaných náš kraj sa stal mnohonárodnostným. Do južnej časti medziriečia Köröša a Maruši sa Srbi prvýkrát prisťahovali z Báčky už v XVII. storoči, osídľovací proces pokračoval až do polovice XVIII. storočia. Spontánne sťahovanie Rumunov začalo tiež v XVII. storočí a prebehlo väčšinou v XVIII. storočí. V rámci organizovanej kolonizácie sa k Maďarom prisťahovali zo severných žúp Uhorska Slováci, z Rakúska, Bavorska a z iných nemeckých oblastí Nemci. Väčšina kočovných Cigánov sa prisťahovala zo Sedmohradska, k usadeniu ich väčšiny došlo až v druhej polovici XIX. storočia. Proces osídlenia a migrácie, ktorý vychádzal z rôznych častí krajiny, trval do polovice XIX. storočia.
Etnická rôznorodosť bola spojená s náboženskou rôznorodosťou. Kalvínske vierovyznanie vyznávali výlučne Maďari, medzi katolíkmi boli Maďari, Slováci a aj Nemci, evanjelickú vierouku nasledovali predovšetkým Slováci a Nemci, avšak osadu Orosháza znovu založili evanjelickí Maďari.
Náboženskú rôznorodosť ďalej spestrovalo ortodoxné náboženstvo Srbov a Rumunov.
"Mnohoraké národy, Maďari, Nemci, Slováci, Srbi a Rumuni boli tu priateľsky prijaté a zaznamenané; avšak príslušníci každého národa, každého vierovyznania sa museli usadiť na osobitnom, im vyhradenom mieste" - napísal neskôr Samuel Teššedík (1742-1820).
Proces zjednocovania a vzájomného ovplyvňovania sa tradicionálne rôznorodých kultúr začal už po usadení sa, zachovali sa však aj specifiká, príznačné pre dané etniká. Spolužitie národností, žijúcich na etnicky zmiešanom území, alebo v jednej osade, sa behom niekoľkých generácií stalo prirodzeným javom. Vďaka tomu sa naša oblasť nestala terénom etnických konfliktov.
V našom kraji ani počas revolúcie a boja za nezávislosť v rokoch 1848-49 nedošlo k ozbrojeným zrážkam medzi národnosťami.
Spolužitie národností bolo do XX. storočia bezproblémové.
Rast pomeru maďarského obyvateľstva bol skôr dôsledkom prirodzenej asimilácie a nie následkom maďarizačných tendencií ponižujúcich národnosti prejavujúcich sa zo strany vládnych kruhov koncom XIX. storočia. V druhej svetovej vojne - okrem vojnových strát - pokles počtu obyvateľstva zapríčinil aj holocaust vtedy už prevažne asimilovaných maďarskych Židov a Cigánov.
Po II. svetovej vojne boli Nemci postihnutí kolektívnymi trestmi - deportovaním, nútenou prácou, núteným vysídlením - počet národnostného obyvateľstva v našej oblasti značne klesol. V roku 1947/48 došlo k výmene obyvateľstva, v rámci ktorej boli do nášho regiónu presídlení Maďari, vyhnaní zo Slovenska, a z nášho regiónu sa presídlili na Slovensko Slováci, dobrovoľne nahovorení na presídlenie. V dôsledku vysídľovacích a presídľovacích procesov sa zrýchlila asimilácia národností.
Od rokov 1948-49, od "roku prevratu" sa aj národnostná politika dostala do správy Strany maďarských pracujúcich (M.D.P.). Slováci, Juhoslovania a Rumuni v rokoch 1947-1948 založili svoje zväzy, Nemci mohli založiť svoj zväz až v roku 1955.
Stranícky štát riadil národnostné zväzy zhora, cez ich centrá, snažil sa v konečnom dôsledku znemožniť ich činnosť. V roku 1957 boli zväzy pripojené k Vlasteneckému ľudovému frontu. Ich činnosť, zameraná na záchranu identity a kultúry sa vzmohla až v 1970-1980-tých rokoch.
Po zmene režimu si aj Rómovia založili svoje zväzy. V roku 1993 národné menšiny založili samosprávy. Ich vedúci boli volení demokraticky. Samosprávy sa starajú o zachovanie mnohotvárnosti, pestrosti aj v našom kraji.
|
