|
Srbi
Mikrokomunita ortodoxných Srbov v Battonyi bola už na prelome XIX-XX. storočia spoločenskou vrstvou osady s úrčujúcou hospodárskou silou, s autonómnymi kultúrnymi inštitúciami.
O majetnosti členov srbskej komunity svedčí - okrem iného - aj rozšírenie sa domov meštianskeho typu, ktoré vystriedali roľnícke domy typické pre Veľkú uhorskú nížinu.
Interier srbských domov toho času charakterizoval nábytok, úžitkové predmety, vyhotovené stolárskymi majstrami. Odzkadľovali už meštiansky vkus, štýl. Etnické špecifiká bytovej kultúry sa prejavovali hlavne v takzvanej čistej izbe, ktorá mala predovšetkým reprezentativnu funkciu. Tu boli uprednostňované predmety ľudovej pobožnosti a nábožnosti a umietnené aj relikvie: ikony, zobrazujúce pravoslávnych svätcov - medziným Mikuláša Svätého, Svätého Jána Krstiteľa a Svätého Cirjéka, Svätého Dimitrija, respektíve tu boli uložené prekrásne vlnené a bavlnené tkaminy, svedčiace o dobrom vkuse, usilovnosti a zručnosti žien a dievčat domu. V tomto ohľade sa domy Srbov v Battonyi podobajú hlavným črtám domov Srbov žijúcich pri Maruši.
Ikona bola najdôležitejším predmetom kultu rodiny voči patrónovi rodiny. Srbi neoslavujú meniny členov rodiny, namiesto toho zdôrazňujú oslávenie dňa patróna (svečar). V tento, v kruhu rodiny dodnes evidovaný slávnostný deň príbuzné rodiny hudbou a spevom oslavujú, avšak srdečne pohostia aj susedov a nečakaných návštevníkov.
Ikona býva umiestnená na dôraznom, hlavnom mieste čistej (hlavnej) izby, nad posteliami, ktoré sú uložene paralelne vedľa seba. Vrcholom sviatku je posvätenie ikony, zobrazujúcej patróna rodiny.
Tento nepostrádatelne dôležitý obraz zámožnejšie rodiny dali neraz namaľovať špecialistami, maliarmi, menej zámožným vyhovovali aj sériové odtlačky olejmalieb, ktoré sa dali zakúpiť na jarmoku.
Do polovice XX. storočia v domoch Srbov v Battonyi nájdeme kompletný súbor náradia, nástrojov, používaných pri spracovávaní ľanu a konôp. Vynikajúca odborná úroveň ľudového textilníctva vyvrcholila a prejavila sa pri tkaní sady (sadéber). Tkali ju z vlákna zakúpeného v obchode.
Z tejto - tradične bielej - látky boli ušité tak jednotlivé časti ľudového odevu, kroja Srbov v Battonyi, ako aj takmer všetky domáce textilie.
Jednotlivé časti ľudového kroja krajčírky ušili z tenučkých domácich tkanín. Obvyklou okrasou mužských košiel a ženského oplecka (muške i ženske košulje) boli bohaté výšivky (vez) vyšité na prednej časti, ktoré - podľa svedectva artefaktov zachovaných zo začiatku XX. storočia vyšili špecializované výšivkárky zlatou, alebo striebornou nitkou, inokedy bielym, hodvábnym vláknom. Taktiež ony šili a ozdobili i ďalšie, už dávno nenosené časti ženského kroja, modré alebo purpurové, zamatové ženské čepce, (kapa) vyšívané striebrom a zlatom. Občas ozdobili výšivkami i hodvábne čepce, ušité z textilu vyrobeného v továrni (svilena maroma).
Tradicionálnu funkciu, siahajúcu až do raného stredoveku mali textílie pri ozdobovaní bytov. Gazdovské domy Srbov v Battonyi boli zariadené obyčajne tmavohnedým nábytkom. Temnú náladu, vyžarovanú týmto nábytkom dobre vyrovnali biele textilie: vyšívané, slučkované (šlinfované) okrasné prikrývky a obrusy (čaršav), záclony (firanga) a ozdobné uteráky (peškir). Tieto predmety skrášlili ich všedné dni, zároveň zvýšovali aj jas, skvelosť ich sviatkov. Dodnes je zvykom v deň patróna kostola a pri iných sviatkoch obdarovať kňaza, a pri sobáši hlavných aktérov svadobnej slávnosti, kmotra (kum) a svadobného družbu (stari svat) kusom snehobielej sády.
Usilovní, pritom však nádheru milujúci Srbi zdôrozňovali dôležitosť sviatkov i tým že svoje sviatočné záprahy a kone pokryli krásnymi ozdobnými prikrývkami a uterákmi (peškir na konje).
Ozdobou predných čistých izieb majetnejších Srbov boli pestrofarebné farbené vlnené koberce, (cílím) ktoré zhotovili banátski majstri technikou, zvanou kelim. Tieto koberce ešte i začiatkom XX. storočia s obľubou uprednostňovali aj ako prikrývky ozdobne postlatej postele.
Niekdajšie bohatosť srbskej ľudovej textilnej kultúry jej rozmanitost v domoch srbských rodín v Battonyi nám teraz na prelome storočie pripomína už iba niekoľko pekných vzácnych predmetov, chránených ako vzáemy skvost rodinného dedičstva.
|
