|
Trh
Mestský, dedinský a hlavne salašský roľník si cez stáročia zaobstarával všetko, čo v sebestačnom hospodárstve nemohol vyprodukovať alebo vyrobiť na trhoch a jarmokoch.
Jarmoky rozkvitali v 1880-90-tých rokoch, keď popri domácom priemysle a malopriemysle začala aj kapitalistická výroba. Trhy, ktoré boli predovšetkým miestom predaja produktov poľnohospodárskej tovarovej výroby, zachovali svoju dôležitosť i naďalej.
Spoločenský, kultúrny a hospodársky život a zvlášť rozvoj výmeny a obchodu kladne ovplyvnilo vybudovanie železnice.
Békešska Čaba sa dostala do priameho a rýchleho kontaktu s takými obchodnými mestami a s mestami, kde boli výročne jarmoky, ako Arad, Temesvár, Hódmezővásárhely, Szeged, Szabadka, Szolnok, Budapest. Spojila Veľkú nížinu s okrajovými územiami Sedmohradska. Stala sa železníčný uzlom, tým zatlačila do úzadia také, predtým dlhodobo významné trhové miesta, ako boli Békés a Gyula.
Význam a dôležitosť trhov a jarmokov sa prejavili aj v štruktúre osád. Pretože trhy a jarmoky boli stále na tom istom mieste, v centre, aj cesty smerujúce do mesta sa križovali pri trhovisku.
Z denných trhov niektorí - v každej osade iný - menovali týždenným trhom pretože boli to najväčšie a najvýznamnejšie trhy danej osady. Trhy a viacdňové celokrajinské jarmoky, (boli zároveň aj sviatkom) regulovali rôznymi stanovami, nariadeniami o vyberaní poplatku. V týchto určili miesto predavačov a furmanov na trhu, a sumu ktorú bolo treba po predaji tovaru zaplatiť.
Bohatá ponuka tovaru a nie v poslednom rade zvláštna nálada, pestrosť jarmokov a trhov lákala aj obyvateľov z ďalších krajov. Neraz sa vydali na cestu už skoro ráno, pešo alebo na koni, pred regulovaním riek aj člnom, aby sa včas dostavili na jarmok, trh niektorej okolitej osady: do Čaby, Békésa, Gyuly, Berénya, Sarvaša, Túru, tieto jarmoky boli najobľúbenejšie. Stretli sa tam s dávno nevidenými známymi, príbuznými, vymenili si správy, mohli si navzájom osvojiť jazyky, zvyky.V pestrom ruchu čabianskeho trhu boli prítomní tunajší Slováci, ako aj obyvatelia zo susedných obcí, príslušníci iných národností.
Nebolo zriedkavé počuť rumunké alebo nemecké slovo, občas pricestovali sem aj Srbi. A kočovní Cigáni boli prítomní takmer na každom trhu, jarmoku.
V dôsledku migrácie a zmeny národnostného zloženia obyvateľstva sa od polovice minulého storočia obvzlášť zrýchlila jazyková asimilácia. Významnú rolu v tomto procese zohrala komunikácia v maďarskom jazyku, ktorá sa na trhu stala nevyhnutnou.
|
