|
Rumuni
Usídlenie sa ortodoxného rumunského obyvateľstva v Békešskej župe trvalo nepretržite od tureckých čias až do konca XIX. storočia. Turecký cestovateľ Evlia Čelebi v 1660-tých rokoch takto písal o Rumunoch v Gyule: "sú usilovní roľníci a snaživí, úslužní ľudia". Osadníci sa líšili od tu žijúceho obyvateľstva hlavnými zložkami kultúry, rumunským materinským jazykom a ortodoxným vierovyznaním. Temer súčasne s usadením - výnimkou niekoľkých osád - založili svoju ortodoxnú cirkevnú obec. V súčasnosti patria pod cirkevnú správu Rumunského ortodoxného biskupstva v Maďarsku. Chronologické poradie založenia cirkevných obcí je nasledovné: Gyula, Kétegyháza, Méhkerék, Sarkadkeresztúr, Battonya, Békés, Békéscsaba, Pusztaottlaka, Csorvás, Elek, Lökösháza. V období usídlenia sa bol Méhkerék jedinou, čisto rumunskou osadou. V Gyule, Sarkadkeresztúre, Békési a Csorvási žili Rumuni spolu s Maďarmi, v Battonyi s Maďarmi a Srbmi, v Eleku s Nemcami, v Békešskej Čabe so Slovákmi
Rumunská ortodoxná cirkev považovala za svoju povinnosť výstavbu kostolov, zriaďovanie a prevádzkovanie konfesionálnych škôl. Cirkev sa stala nositeľkou cirkevnej a svetskej kultúry, od druhej polovice XIX. storočia ovplyvnila všetky zložky kultúry a vzdelávania, začala vydávať tlač a knihy.
Cirkevná autonómia a samospráva - v istých medziach - umožnila cirkvi komplexné usmerňovanie kultúrneho života. Národnostná identita rumunského obyvateľstva, príslušnosť k národnej menšine sa prejavovala v pridržiavaní sa ortodoxnej cirkvi, rumunských konfesionálnych škôl, v zúčastňovaní sa v činnosti kultúrnych, čitateľských, divadelných spolkov a spevokolov.
Rumunské komunity sa v dobe osídlenia a v nasledujúcom poldruha storočí vyznačovali príznačnou ľudovou kultúrou. Tradičná roľnícka kultúra Rumunov sa podstatne líšila od kultúry Maďarov a iných národností. Z rumunských ľudových tradícií sú najznámejšie tance z Méhkeréku a Eleku, ľudové rozprávky z Pusztaottlaky, Méhkeréku a Kétegyháze a ľudové zvyky z Battonyi. Mnoho zvykov a povier sa viaže ku kalendárnym sviatkom z ktorých treba vzdvihnúť vianočné koledy, a pretvarovanie sa v maske kozy, novoročné kúzla, zamerané na zabezpečenie plodnosti, posväcovanie domu na nový rok, pôstne zvyky v stravovaní, kúzla v deň Svätého Teodora, oblievačky na Svätého Juraja, turíčne posväcovanie pšenice, veštenie v deň Svätého Ivana. Bohaté sú i tradície a zvyky rodinného života. Obzvlášť rozmanité sú magické úkony súvisiace s narodením dieťaťa, svadobné rituály a zvyky, respektíve ľudová slovesnosť týkajúca sa pohrebných zvykov. Niektoré zložky poverového sveta, hlavne rozprávania o postavách zo sveta povier, racionálne a magické postupy v ľudovom liečení dodnes zachovali archaický charakter.
Na poli materiálnej kultúry pre Rumunov charakteristické črty najpregnantnejšie možno predstaviť cez ľudové textílie, totiž tradičný spôsob a technika, motívy tkania boli najmenej ovplyvnené vonkajšími vplyvmi. Nábytok a zariadenie nemajú etnický charakter, veď aj Rumuni kupovali svoj jednoduchý nábytok na okolitých jarmokoch alebo od miestnych stolárskych majstrov. Rumunský ráz roľníckych domov bol daný nie natoľko zariadením a nábytkom, ale usporiadaním interieru domu a ozdoby (maľované steny, textílie, fotografie, ikony).
Kroj Rumunov sa líši od kroja iných národností hlavne čo sa týka účesu, nosenia venca zhotoveného z mincí, strihu a výzdoby krojov, používania domácich látok, typickej pokrývky hlavy.
Stupeň etnickej identy rumunských komunít žijúcich viac ako dvesto rokov v diaspóre bol v každej osade iný, veď ich dejiny boli ovplyvné historicko-spoločenskými danosťami osady. Z toho vyplýva, že miera asimilácie a straty jazyka nebola rovnaká. Z Rumunov žijúcich v Maďarsku si najdlhšie zachovali identitu Rumuni v Békešskej župe. Zachovali si ju v tých osadách, kde sa usadili vo väčšom počte, kde okrem Maďarov spolužili aj s inými národnosťami, respektíve tam, kde boli dlhodobo dané podmienky k zachovaniu identity, a to fungujúca cirkev a škola.
|
