Slováci



Slováci zo Severného Uhorska už od druhej polovice XVII. storočia chodievali na Doniaky na sezonálne práce, na žatvu a mlatbu obilia. Poznali túto úrodný, neobrobený kraj. Migrácia a kolonizácia bola rovnako vedome organizovaná a živelná. Nový domov sľuboval slovenským poddaným, pripútaným k pôde právo voľného sťahovania, pre evanjelikov vynaložených náboženskej intolerancie náboženskú slobodu.

K hospodárskym, spoločenským, svetonázorovým činiteľom ako samozrejmý jav pribudla aj podnikavosť slovenských poddaných.

Najpríznačnejším typom slovenských osád, založených v prvej polovici XVIII. storočia boli agrárne mestá, alebo osady, ktoré sa vyvíjali podľa tohoto vzoru: Békešská Čaba, Mezőberény, Sarvaš, a Slovenský Komlóš. Jadro týchto osád s rozľahlým chotárom už od konca XVIII. storočia obkolesovali salaše. Vznikli tak rázovité typy osád. V Slovenskom Komlóši typ maštalnej osady s dvomi intravilánmi, v Sarvaši systém radových salašov.

Domy dolnozemských Slovákov v XVIII. storočí boli postavené z hliny, technikou vybíjania (patič). Do polovice XIX. storočia vzníkli tu samostatné typy ľudovej architektúry. V Sarvaši sa rozšírili domy pokryté trstinou so zvláštnym lomeným štítom. Rázovitým typom domu v Békešskej Čabe je dom so šimléderom, vyčnievajúci až do ulice. Jeho ďalším variantom je dom s pavlačou (podstenkou), ktorá je oddelená od bočnej pavlače dverami. Bočná pavlač bola ohradená múrikom z tehál, alebo bola postavená na drevených stĺpoch.

Zvláštnosťou domov v Slovenskom Komlóši bolo že vedľa obytného domu, paralelne s ulicou boli postavené sýpky. Staré slovenské roľnícke domy v Mezőberényi boli postavené bez pavlače, zachovali znaky domu typického pre roľníkov Veľkej nížiny, pozostávajúceho z troch častí.

Začiatkom XIX. storočia sa samostatne vybudované gazdovstvá vzmáhali a postupne vznikla hmotne stabilná, sebavedomá vrstva rolníkov-mešťanov.

Va Sarvaši rozloha najväčších slovenských roľníckych statkov dosiahla 300 jutrov, v Békešskej Čabe 200 jutrov, Komlóšski zámožní gazdovia vlastnili priemerne 120 jutrov pôdy. Komlóšski gazdovia boli tí, ktorí sa najdlhšie pridržiavali tradičnému životnému spôsobu, slovenským spoločenským zvykom.

Na prelome XIX. a XX. storočia v evanjelických spoločenstvách vznikli aj občianske inštitúcie, spolky, sprostredkujúce slovenskú kultúru. Česká Biblia a Tranoscius, respektíve slovenský Funebrál, obsahujúci pohrebné spevy sa stali etnickým symbolom života evanjelických Slovákov.



Nábytok



Najstarší druh nábytku Slovákov Békešskej župy reprezentujú truhlice. Boli vyrobené z dubového dreva, dovezeného z Novohradu a Gemeru. Sú vyrobené zárezovou technikou, sú ozdobené archaickými geometrickými motívmy, často zobrazujú aj človeka. Ozdobili ich vrubovou technikou. Šikovní gazdovia, pestujúci tradície hornouhorskej starej vlasti do polovice XIX. storočia i sami boli schopní vyhotoviť tieto skrine a truhlice. Koncom XVIII. storočia v Slovenskom Komlóši a v Békešskej Čabe vznikli dve významné centrá nábytkárstva. Pod vplyvom nemeckých majstrov, zbehlých v celej Európe, ktorí tu vytesávali zariadenie kostolov a pod vplyvom stolárskych dielní v Hódmezővásárhelyi vytvorili osobitný štýl. Ich diela zodpovedali základným typom nábytkárstva na Dolnej zemi, zároveň však reliefovitými, cizelovanými rezbami, bohatou paletou farieb, príznačnými nápismi v švabachu svedčia o zrelom umeleckom štýle.

Stoličky, zachované v Komlóši a v Čabe od 1780-rokov, stoličky s opieradlom, lavice a zrkadlové skríňky pripomínajú renesančné formy, komlóšske baldachínové postele a téky pripomínajú barok. Prevládajúcou farbou komlóšskeho nábytku bola toho času tmavomodrá, motívy kvetov boli maľované zelenou, červenou, bielou, žltou, občas hnedou farbou.

Čabiansky nábytok bol jednoduchší, masívnejší. Základnou farbou vyrezávaného nábytku bola stredomodrá, neskoršie zelená, zriedkavejšie hnedá. Od polovice XIX storočia dominuje nábytok s tmavozelenou základnou farbou s modrými, červenými, žltými a bielymi vzorkami. Koncom XIX. storočia, pri poslednom rozkvete ľudového nábytkárstva zelenú základnú farbu vystriedala žltobiela. V predných izbách ľudový nábytok bol vystriedaný módnymi meštanskými skriňami.