|
Rómovia
Prítomnost cigánskeho etnika v Strednej Európe je doložená prameňmi od XV. storočia. Avšak ich masové sťahovanie od Balkánu možno datovať do XVIII-XIX. storočia. Z európskych krajín Cigáni žijú v najväčšom počte v Rumunsku, na Slovensku a v Maďarsku.
Usadili sa po celej krajine roztrúsene, vandrovali postupne cez Veľkú nížiny až do Zadunajska.
Žijú vo veľkom počte vo východných častiach krajiny, hlavne v župách Szabolcs-Szatmár-Bereg, Hajdú-Bihar a Békés.
Medzi základnými charakteristickými črtami Rómov v Békéškej župe môžeme spomenúť, že patria k chudobnejším spoločenským vrstvám, definujú sa podľa zamestnania a jazyka, tvoriac tak samostatné skupiny.
Čo sa týka ich zamestnania nájdeme medzi nimi korytárov, plátačov kotlov, kupcov s koňmi, výrobcov váľkov, výrobcov štetcov, košíkárov, výrobcov dreveného náradia (lyžičkár, hrebenár) a hudobníkov. V posledných desatročiach sa Cigáni vzdávajú pôvodných, remesiel, pretože v dôsledku zmeny životného spôsobu spoločnosti po ich výrobkoch už nie je dopyt.
Pôvodne žili v dedinách, kde boli pre nich vyznačené zvláštne sídliská. Stále vo väčšom počte sa začali sťahovať do miest. Pokúsili sa zamestnať, hlavne ako pomocní alebo zaučení robotníci, nájsť si nové zamestnanie.
Medzi jednotlivými cigánskymi skupinami existuje rozdiel tak v jazyku, ako aj v tradíciách. V Békešskej župe žijú Cigáni, ktorých materinským jazykom je maďarčina, rumunčina a cigánsky jazyk. Výskumníci pokladajú maďarských Cigánov, iným menom Romungrov za potomkov karpatských a rumunských Cigánov, ktorí stratili jazyk. Rumunskými Cigánmi nazývajú tie skupiny, ktorých materčinou je rumunčina. Za Cigánov s cigánskym materinským jazykom sa považuju takzvaní vlahi, hovoriaci dialekt rumunskej cigánštiny.
Cigánov charakterizujú životný spôsob, mentalita, mravy normy správania, lišiace sa od väčšiny a cudzie pre okolie. Dá sa to vysvetliť pôvodným kočovným životným spôsobom. V poslednom období sa však dostávajú do stredobodu pozornosti kultúrne hodnoty Cigánov. Príznačnou črtou ich materiálnej kultúry je, že úžitkové predmety kupujú, oni vyrábajú iba tie, na výrobu ktorých sa špecializovali. Ich pestrý folklór sa dá odvodiť z toho, že počas vandrovania preberali elementy kultúry národov, etník s ktorými sa stretávali, dostali do styku.
Tie prvky, ktoré prevzali z roľníckej kultúry, pretvorili podľa vlastného vkusu, dlho ich zachovali a tradovali. Známe sú v ich kruhu vianočné koledy, prevzaté z rumunského prostredia, poverová bytosť podobná vampíru pochádzajúca z Balkánu, zvyky súvisiace s materským mliekom, magické postupy voči škodlivým silám. Najzámejšími zložkami cigánskej kultúry sú cigánska hudba, tance, ľudová slovesnosť a zvláštne prvky nábožnosti cigánskeho ľudu.
Napomáhanie rozvoja a integrácie segregovanej alebo samo seba od spoločnosti izolujúcej etnickej skupiny, eliminovanie predsudkov voči rómskemu obyvateľstvu je etnickým a národným záujmom. Známy výskumník cigánskej problematiky, v 1950-tých rokoch v Gyule žijúci Kamill Erdős, považoval za najdôležitejšiu úlohu obranu, záchranu zo skúsenosti spoznanej, hodnoverne aj so zápornými stránkami zobrazenej, nejednotnej cigánskej kultúry a tým zároveň aj sociálne povzdvihnutie cigánskych vrstiev.
"Malo by byť povinnosťou každého človeka, prirodzenou, samozrejmou povinnosťou pomáhať Cigánom, napomáhať v rozvoji, v povzdvihutí tohto cez stáročia utláčaného, v neľudských podmienkach žijúceho, rasovo poníženého ľudu, respektíve napomáhať jeho integráciu do našej spoločnosti".
|
